Loading...
Bocian a strakaČáp a straka
Loading...
Ilustrujeme pohádku od našich slovenských kamarádů.Loading...
Loading...
Loading...
MŠ Těšovice 2024
„Vetvičku za vetvičkou, konárik za konárikom,“ pospevoval si bocian, ktorý lietal na nebi. Bola jar a tento bocian bez prestania prilietaval k opustenému komínu a potom zase späť do blízkeho lesa. Nosil si postupne vetvičky a skladal ich na vrchol komína. Staval si tam z nich hniezdo.
Z diaľky bociana pozorovala straka. Priletela k nemu, sadla si na
najbližšiu strechu a hovorí: „Nechápem, že sa s tým tak pipláš. To je úplne
zbytočná práca, bocian.“
„S takým tempom sa skôr udrieš, než
niečo postavíš. Vetva po vetve. To je veľmi zdĺhavé. Lepšie je nájsť si
opustené hniezdo z minulého roku. Po niekom. To máš hotové hneď. Nič pre to
nemusíš robiť,“ vysvetľovala straka.
najbližšiu strechu a hovorí: „Nechápem, že sa s tým tak pipláš. To je úplne
zbytočná práca, bocian.“
„S takým tempom sa skôr udrieš, než
niečo postavíš. Vetva po vetve. To je veľmi zdĺhavé. Lepšie je nájsť si
opustené hniezdo z minulého roku. Po niekom. To máš hotové hneď. Nič pre to
nemusíš robiť,“ vysvetľovala straka.
Onedlho jedno našla. Hneď sa v ňom zabývala a pochvaľovala si, ako dobre to vymyslela. A bez práce.
V ten večer sa ale prehnal silný vietor. Dávno taký široko ďaleko nefučal. Bocian sa schoval vo svojom hniezde. Ešte síce nebolo úplne dokončené, ale bolo pevné. Presne, ako chcel. Dával si na ňom záležať. Straka sa tiež schovávala v hniezde. V tom, ktoré našla. Keď sa ale vietor do neho poriadne oprel, staré stračie hniezdo sa rozletelo do všetkých strán.
V ten večer sa ale prehnal silný vietor. Dávno taký široko ďaleko nefučal. Bocian sa schoval vo svojom hniezde. Ešte síce nebolo úplne dokončené, ale bolo pevné. Presne, ako chcel. Dával si na ňom záležať. Straka sa tiež schovávala v hniezde. V tom, ktoré našla. Keď sa ale vietor do neho poriadne oprel, staré stračie hniezdo sa rozletelo do všetkých strán.
Straka nevedela, kam sa schovať. Rozhliadala sa okolo. Nakoniec zazrela rozostavané hniezdo na komíne a v ňom bociana. Akonáhle vietor trošku ustál, vyletela rýchlo za bocianom hore a prosila: „Prosím, môžem sa k tebe schovať? Len dneska v noci. Nemám kam ísť. Moje hniezdo sa rozpadlo.“
Bocian bol dobrák, preto sa mu straky zželelo. Urobil jej teda miesto vedľa seba
Bocian bol dobrák, preto sa mu straky zželelo. Urobil jej teda miesto vedľa seba
Do rána sa vietor upokojil. Keď bocian otvoril oči, počul, ako si niekto blízko neho pospevuje: „Vetvičku za vetvičkou, konárik za konárikom.“ Bola to straka. Nosila bocianovi do hniezda ďalšie drievka, aby mohol pokračovať v stavbe hniezda.
„Čo to robíš?“ spýtal sa bocian. „Pomáham ti. Nosím ti materiál na hniezdo. Za to, že si ma tu cez noc nechal. Mal si pravdu, lenivosť sa nevypláca. Keby som si stavala poctivo hniezdo sama ako ty, mala by som teraz kde bývať.“
„Čo to robíš?“ spýtal sa bocian. „Pomáham ti. Nosím ti materiál na hniezdo. Za to, že si ma tu cez noc nechal. Mal si pravdu, lenivosť sa nevypláca. Keby som si stavala poctivo hniezdo sama ako ty, mala by som teraz kde bývať.“